Rozhovory

Medveď hnedý je v súčasnosti aktuálnou témou v spoločnosti. Preto aj od nás ľudia očakávajú, že sa k tejto téme vyjadríme. Má to dve stránky, naše názory sa nemusia páčiť všetkým a môžeme stratiť veľa priaznivcov. Téma je však taká naliehavá a dezinformačná scéna taká agresívna, že sa k nej musíme vyjadriť. Preto sme sa rozhodli zverejniť rozhovor z Jánom Uhrinom, ktorý má bohaté skúsenosti so stretmi s medveďmi a túto tému sleduje z viacerých hľadísk.

Tak Jano aké skúsenosti s medveďmi teda máš?

"S medveďmi som sa za posledných 10 rokov stretol okolo 90 krát. Ale nie som každý deň v lese. V poslednom čase som išiel do lesa štyri krát a z toho tri krát som stretol medveďa. Stretol som sa s nimi z diaľky, ale aj z blízka na 14 či 20 metrov. Na takú vzdialenosť som sa stretol aj s medvedicami s mláďatami a dalo by sa povedať, že to bola vypätá situácia. Ale čím viac som takýchto stretnutí mal, tým menej som sa začal obávať, až som sa prestal báť úplne".

Prečo si sa prestal báť a aké situácie to boli?

"Tak napríklad nad obcou Turecká v doline Malá Ramžiná bežala medvedica s dvomi mláďatami z kopca rovno proti mne. Zrejme ju niekto vyplašil, ona utekala a mňa zbadala na poslednú chvíľu. Zastala asi 22 metrov odo mňa a bolo na nej vidieť, že je nervózna. Naježené chlpy na hrbe, stále so sebou pohybovala. Jedno mláďa jej medzitým vybehlo na horský javor a ona si myslela, že som pre neho hrozba".

Ako to dopadlo?

"V prvom momente som chcel utekať, ale vzhľadom na to, že som ju pred malou chvíľou videl bežať a že som mal na sebe obrovský batoh som si uvedomil, že je to zbytočné. Otočil som sa bokom a odvrátil od nej pohľad. Len cez plece som sa na ňu občas pozrel. Preto som si ani nevšimol, kedy to mláďa zišlo zo stromu. Zrejme mu dala nejaký signál a keď boli mláďatá pri nej nešli odo mňa hneď preč, ale prešli okolo mňa v pol kruhu a išli si svojim smerom. Ale to nebolo jediné stretnutie. Inokedy som išiel potme po lese a začul som pred sebou šuchot. Rozsvietil som lacnú baterku, ktorá mala dosah sotva 15 metrov a videl som 3 medvedie zadky utekajúce preč. Keby ma vtedy chcela napadnúť, tak by som mal sotva sekundu na to aby som vôbec zistil čo sa deje, ale ani vtedy to neurobila. A tak by som mohol pokračovať. Napr. v noci som sa zobudil na veľký rachot praskajúcich konárov. Hneď som vedel, že je to veľký dominantný samec, ktorý dáva svojmu okoliu, teda iným samcom, najavo, že ide on, boss. Chcel som rozsvietiť baterku, ale ani som to nestihol, pretože len čo som zašuchotal so spacákom, začul som ako beží preč. Ráno som prezrel stopy a miesto na ktorom medveď zistil, že je tu človek bolo vzdialené 10 metrov odo mňa".

Iný človek v takýchto situáciách by mal určite strach.

"Nehovorím, že som nemal strach, ale ide o to, že po takýchto stretnutiach som zistil, že primárnym cieľom medveďa nie je zaútočiť a už vôbec človeka nevníma ako korisť".

No dobre. Tak prečo je teda v poslednom období toľko napadnutí človeka medveďom?

"To sa už dostávame k samotnej podstate veci. Je pravda, že počet medveďov je asi najvyšší za posledných 100 rokov (v dvadsiatich rokoch min. storočia bol medveď na pokraji vyhubenia, pozn. redakcie) a stretnúť ho už nie je taká rarita, ako pred tridsiatimi rokmi. Druhá vec je, že medvede strácajú pred ľuďmi plachosť. Lepšie povedané časť populácie medveďov, stráca plachosť, pretože v horách Veľkej Fatry či Nízkych Tatier sú medvede stále plaché a pri zachytení ľudského pachu sa snažia uniknúť. Ide o to, že ak medvedica stratila pred ľuďmi plachosť a naučí svoje medvieďatá, čiže ďalšiu generáciu, že nemusia pred ľuďmi utekať, tak tieto medvede už predstavujú pre ľudí hrozbu, pretože predsa je to divoké zviera a nikdy neviete ako sa zachová. A podstatné je povedať to, že pri takýchto medveďoch sa ľudia sami vystavujú nebezpečenstvu a sami sa k týmto medveďom približujú, či už za účelom fotenia, alebo im aj hádžu potraviny.

A na to si prišiel ako?

"Rozhovormi s ľuďmi a rozborom videí napadnutia ľudí a porovnávaním výsledkov týchto rozborov s tým čo napadnutý ľudia o útoku hovorili. Jednoducho sa mi podarilo usvedčiť ich, že keby sa nesprávali tak ako sa správali, tak k tomuto napadnutiu resp. k zraneniu nemuselo vôbec dôjsť".

To je závažné tvrdenie, ty teda tvrdíš, že ľudia si za napadnutie medveďom môžu sami?

"Nepoznám všetky napadnutia, ale vo vysokom percente napadnutí tomu tak bolo. Videl som videá medveďov a nie len zverejnené na you tube, ale aj priamo napr. od drevorubačov, ako sa správali vyslovene nevhodne a hádzali medveďovi napr. jablko. Ten medveď im nechcel ublížiť, ten len pri nich čakal čo z nich môže mať. Tým pádom ho odsúdili, pretože pri budúcom stretnutí s inými ľuďmi to môže byť úplne inak a nevieme ako sa medveď a ľudia budú chovať".

Ty teda obhajuješ medvede.

"Ja chcem zistiť pravdu, to je to čo ma zaujíma. Ak niekto ide proti medveďovi s vidlami, lebo ho chce vyhnať z dvora, tak potom nech aj povie: "Áno, riskoval som". Nech potom média nepíšu, len štatistiku počtu zranení, keď si človek neprizná, že mohol som reagovať aj inak a nemusel byť zranený nikto".

Tak teda ako mal reagovať?

"V tomto prípade sa v prvom rade nemal k medveďovi približovať. Ak chcel medveďa dostať z dvora za každú cenu, tak mal zavolať pomoc. Zásahový tím pre medveďa hnedého. Ak ten človek chcel zabrániť nejakým škodám, tak to zato nestojí. Mohol si náhradu škôd uplatniť od štátu, ten má na to fond. Dalo sa urobiť veľa vecí, nemuselo sa riskovať. A týmto nechcem dehonestovať ľudí, ktorý prišli o život. My nevieme čo sa tam konkrétne stalo. To že ľudia zahynuli to mi je úprimne ľúto, to boli iné prípady, nie tento".

Dobre. Ako sa teda ľudia majú správať v takomto prípade a ako sa majú správať v lese aby eliminovali riziko napadnutia medveďom?

"Začnem od konca. A to učím aj ľudí ktorých sprevádzam napr. pri našich akciách. Ak sa chcete priblížiť k voľne žijúcim zvieratám, myslím okrem medveďov a potrebujete ísť potichu, choďte pomaly! Dívajte sa okolo seba. Ak ste na turistike a potrebujete ísť rýchlejšie tak stačí štrkotanie kamienkov pod nohami, alebo sa rozprávajte. Medveď má vysoko vyvinuté zmysli a zaregistruje vás skôr ako vy jeho a keď idete pomaly dávate mu priestor na skoré vyhodnotenie situácie a únik. Čím viac neprehľadným terénom idete, tým choďte pomalšie a dávajte o sebe vedieť. Podľa môjho názoru najviac ohrozený sú ľudia, ktorý idú rýchlo a to bežci, alebo cyklisti, ktorí medveďa prudko prekvapia a ten má málo času na vyhodnotenie situácie. Najnebezpečnejšie zviera je splašené zviera. Videl som reakcie rôznych druhov zvierat napr. keď som ako študent robil honca na spoločných poľovačkách. Tie reakcie by ste nečakali, ale to by bolo na dlho. Tak čo potom taký medveď? Ja vždy odporúčam ľuďom, aby nosili so sebou aj malý ďalekohľad. Ak som si nie istý čo vidím tak sa pozriem ďalekohľadom. Ak zistím, že je to medveď, potom uvažujem čo ďalej. Najčastejšie mi stačí ticho stáť a medveď si ide po svojom, často ani netuší, že ho pozorujem. Ak ide smerom ku mne nenápadne na seba upozorním napríklad zahmkaním, alebo potichu niečo poviem. V žiadnom prípade sa nesnažím o to aby sa prudko splašil. Ak som na hubách v neprehľadnom teréne neznamená to, že musím hneď kričať. Idem pomaly a dávam okoliu o sebe vedieť. Medvedica vždy svoje medvieďatá radšej odvedie do bezpečia ako by mala riskovať stret s človekom. Len jej na to treba dať dostatok času a nepripustiť jej splašenie, pretože pre ňu to je už aj tak dosť stresujúce. Ona sa len bojí o bezpečnosť svojich mláďat, ale nechce riskovať zranenie so stretom s ľuďmi. A dôležitá rada ktorú aj ja dodržiavam je, že nenechávam svoje deti utekať v lese ďaleko pred nami. Neviem ako sa zachovajú a či nespôsobia medveďovi stres. Podobné je to so psami. Je veľa napadnutí pri ktorých stres spôsobil voľne pustený a neodbytný pes a výsledok bol napadnutie jeho majiteľa. Keď chcem aby sa môj pes v prírode dobre "vybehal", tak to robím na mieste, kde nie je neprehľadný terén".

Poďme späť k tým synatropným medveďom, ktoré stratili plachosť. Ako sa pred nimi chrániť?

"Pozri sa. Na to sa musíme opýtať členov Zásahového tímu, tí majú najviac skúseností s takýmito medveďmi. Ja hovorím len za seba a svoje skúsenosti. Ja som sa stretol s medveďmi v lesoch, ale aj pár sto metrov od dediny. Všetko to boli plaché medvede. Dokonca sa pravidelne stretávam s medveďom, ktorý žije neďaleko obce Poniky a mnohý ľudia o tom nevedia. Je to plachý medveď a pozorujem ho pravidelne dva roky. Nechcem ľuďom hovoriť názory, keď s tým nemám skúsenosti, takých ľudí sa vyjadruje mnoho. Ale chcem sa vyjadriť ku konaniu ľudí, ktorí vytrubujú a ženú medvede autom vo viere, že tak pomôžu ochrániť iných ľudí. Robia pravý opak. Zvyšujú stres zvieraťa a tým ohrozujú život a zdravie náhodných okoloidúcich. Typický príklad bol Liptovský Mikuláš a to isté sa stalo aj v Banskej Bystrici, kde len náhodou nebol nikto zranený. Takéto správanie by sa malo okamžite zakázať zákonom a keď sme pri tom tak nevidím ani zo strany štátu nejaké odporúčania a výchovu obyvateľov ako sa správať v takýchto prípadoch. Existuje len výstraha, ktorá má v podstate ten efekt, že ľudia sa ešte viac vyplašia a vyhrocuje proti medvediu náladu v spoločnosti".

No dobre. Ale nie sú medvede predsa len premnožené, keď sa objavujú už aj takmer v centre veľkých miest?

"Áno, povedali sme si, že historicky za posledných minimálne sto rokov ich je pravdepodobne najviac. Na tom sa asi zhodneme. Presné číslo nevie nik. Európskej komisii sme nahlásili počty, ktoré sú prienikom medzi názormi poľovníkov a ochranárov a výsledkom vedeckých metód, ktoré nepokrývali celé územie Slovenska. Otázka znie: "Čo je premnoženie medveďov"? Mala by znieť skôr: "Koľko medveďov znesie Slovensko, aby nedochádzalo ku konfliktom s človekom a čo môžu ľudia urobiť aby bolo konfliktov čo najmenej"? A tu sa už názory rozchádzajú. Áno, aj kolízii medveďov s automobilmi je oveľa viac, ale nie je aj oveľa viac automobilov ako bolo pred dvadsiatimi rokmi? Nie je oveľa viac domov postavených v prirodzenom prostredí medveďa? Aj prieskumy verejnej mienky v poslednom období ukázali, že ľudia si myslia, že medveď do Slovenskej prírody patrí. Chceme aby bol medveď súčasťou našej prírody aj o tisíc rokov? Ja si myslím, že väčšina si myslí, že áno. Ale potom potrebujeme aj dostatočne veľkú efektívnu populáciu a rozmanitosť génov, aby bola populácia odolná. Všetky naše populácie veľkých cicavcov vykazujú znaky inbridingu. A tiež medvedia populácia je ohrozená výstavbou líniových stavieb, diaľnic a nedostatočnými prechodmi medzi oblasťami. Mali by sme v prvom rade vyriešiť to prečo medvede stratili plachosť pred ľuďmi a to si myslím, že vyrieši aj naše problémy s medveďmi v mestách".

Vláda povolila odstrel asi 350 medveďov. Čo si ty o tom myslíš?

"Všetci ľudia by si mali uvedomiť, že v boji s človekom budú medvede ťahať za kratší koniec. Že nemajú šancu. Keď je to nevyhnutné musíme odloviť určitý počet jedincov, pretože to zachráni celkovo ostatnú populáciu medveďov na Slovensku. Priorita je, aby ľudia boli v bezpečí. Ak budú medvede plaché a nebudú s nimi konflikty tak aj verejná mienka bude za medvede. Budú ich môcť byť aj tisíce a nebudeme o nich vedieť. V prvom rade musíme vyriešiť problémové jedince a dôvody, prečo strácajú plachosť. Nesúhlasím s tým aby sa medvede strieľali tam kde sú plaché a kde ich takmer neuvidíte a tak je to chvála bohu vo väčších horstvách Slovenska. Tam kde sa vyskytol medveď, ktorý stratil plachosť napr. v Nízkych Tatrách na Trangoške, tak bol odlovený a život išiel ďalej. Ak sa však do tohto problému vložia ľudia nekompetentný, neodborníci je to katastrofa pre ľudí aj pre medvede. Treba brať do úvahy vedecké poznatky zahŕňajúce celé spektrum potrieb pre udržanie druhu. A to vidíme, že je problém aj pri iných druhoch nie to ešte pri týchto veľkých šelmách".

Hovoríš, že problém je strata plachosti. Ale čo treba robiť, aby medvede boli opäť plaché a neohrozovali ľudí?

"Tak to je celý súbor opatrení. Za prvé nedať im možnosť, aby si zvykali na ľudskú potravu a aby príchod do mesta či dediny bol pre nich výhodný. Aby vedeli, že tam ísť nemôžu lebo to je pre ne hrozba. Aby to matky naučili aj svoje medvieďatá. Ja si myslím, že tu sme s vytváraním Zásahových tímov na správnej ceste. Potom je otázka kompetencii členov zásahového tímu. Toto treba robiť rozumne a s dôverou. Ak máme v tímoch odborníkov, ktorým úprimne záleží na osude medvedej populácie a vo vzťahu k bezpečnosti obyvateľstva vedia riziko vyvážene posúdiť, tak im treba dôverovať. Niekedy treba medveďa usmrtiť, aby mnoho iných medveďov mohlo žiť.

Veľa sa hovorí o téme vnadísk. Aký máš ty na to názor?

"Keď som bol mladý, takýto spôsob v poľovníctve neexistoval. Existovalo len vnadenie za účelom lovu medveďa. Vyložila sa mrcina, najčastejšie koňa. Zver sa prikrmovala len v senníkoch a priamo v senníku bol tzv. grant na gaštany, bukvice a pod. Inde kopy jedla neboli. V senníkoch bolo voňavé seno, ktoré sa vyrobilo niekde v okolí senníka. Dnes čerstvé seno v senníku ani nevidno. Namiesto toho na zemi vyhodené ľudské jedlo, v blízkosti posed a fotopasca. Poľovníctvo sa zmenilo a to treba povedať otvorene. Nie je na to čas, tak poľovník ide autom až pod posed pred ktorým má vnadisko s jedlom. Na mobil mu chodia SMS-ky, aká zver mu prišla na vnadisko. Keď sa pýtaš na môj názor tak starý spôsob bol pre mňa etickejší a tento nový beriem ako moderný a efektívnejší trend, ktorý má bohužiaľ aj takéto negatívne dôsledky a učí zver na neprirodzenú potravu. A to je zle. Bohužiaľ mladý poľovníci to už berú prirodzene, že to tak má byť".

No tak odstránenie vnadísk vyrieši problém, či nie?

"Tie by ani byť nemali. Sú zakázané. Všetci sa od nich dištancujú, keď je problém. Zrazu to tam nikto nedal. To je problém etiky tých konkrétnych ľudí".

Objavujú sa aj názory, že staré dominantné samce sú hrozbou pre mláďatá a preto samice hľadajú ochranu pred nimi u ľudí a približujú sa k obciam. Preto treba odloviť veľké samce. Aký máš na to názor?

"To len potvrdzuje názor, že samice strácajú plachosť pred ľuďmi. Ako som povedal nemôžeme dopustiť, aby naučili mláďatá, aby sa ľudí nebáli. Lebo sa dostávame do kruhu a problém to nevyrieši, ale naopak zhoršuje. Samice musia učiť mláďatá plachosti pred ľuďmi. Oni musia utiecť inde nie k ľuďom. Vždy budú nejaké samce, lebo bez samcov nie je populácia. A medvede rastú rýchlo, vždy dorastie nejaký samec. Odstrelom samcov by sme zasiahli do samotnej evolučnej stratégie druhu. Preto sa medveď hnedý úspešne rozšíril od Atlantiku v západnej Európe po Atlantik v severnej Amerike. Táto autoregulácia je známa aj u iných druhov veľkých šeliem napr. u levov. Napr. poľovníci na ostrove Kodiak tvrdili, že odstrelom veľkých samcov naopak prispievajú k vyššej početnosti medveďov Kodiak, pretože eliminujú túto autoreguláciu. Tak kde je pravda? A mnohý znalci medveďov na Slovensku tvrdia, že starý samci sú ako duchovia. Okrem obdobia ruje sú prakticky celý rok neviditeľný a nikomu nič nerobia. Okrem toho mnoho vedcov vyslovilo tézu, že práve narušenie tejto sociálnej štruktúry človekom malo za následok vyhynutie niektorých druhov cicavcov. Okrem toho aj samotný popredný uznávaný odborníci z poľovníckych kruhov uznávajú, že nadmerný lov starých kohútov u niektorých druhov vtákov ako drop či tetrov mohol mať za dôsledok celkové oslabenie druhu u nás. Neviem čím sú tieto názory o starých samcoch podložené, alebo sú to zas len dojmy "odborníkov", ktorých často vidíme v médiách.

Ako sa podľa teba bude situácia s medveďmi na Slovensku vyvíjať?

"To ja neviem, lebo to nezávisí odo mňa. Rozhodujú o tom politici a je evidentný tlak poľovníkov, aby bol medveď lovná zver. Niekedy mám pocit, že keby nebolo Európskej únie už dávno by táto lobby zvíťazila a lovili by sa stovky medveďov. Niektorí ľudia u nás manipulujú verejnú mienku a snažia sa medveďa vykresliť ako zabijáka a že oni jediný nás môžu pred ním zachrániť. Preto som sa chcel aj ja na túto tému vyjadriť a povedať ľuďom, aby nepodliehali týmto účelovým tlakom. Medveď je silné zviera a ide z neho rešpekt, no zároveň je to plaché zviera. Opakujem nie je jeho primárnym cieľom človeka napadnúť a to ani v prípade synatropných medveďov. Nechcem aby tento rozhovor vyznel, že mám niečo proti poľovníkom, ale ako som povedal mňa zaujíma pravda a fakty a moje skúsenosti hovoria o tom, že panika nie je na mieste. Preto sa nebojím vodiť ľudí a deti do lesa. Som si celkom istý, že v prípade dodržiavania určitých jednoduchých zásad, ktoré sme si tu spomenuli je to celkom bezpečné a riziko je nulové".

Teraz to zoberme globálne. Sú medvede pre Slovensko hrozba? Alebo nie?

"To záleží od toho ako sa k medveďom postavíme ako ľudia, národ a ako sa naučíme s nimi žiť. Ako ich budeme rešpektovať a čo im všetko dovolíme resp. aké opatrenia zrealizujeme resp. budeme schopný sa na nich dohodnúť a zrealizovať. Doteraz to nevidím, ale prvé kroky a teraz mám na mysli vytvorenie zásahových tímov sme už urobili a to vidím ako pozitívum. Ako negatívum vnímam strašenie ľudí. Ja chápem ľudí, že sa boja ísť do lesa, keď každý deň dostávajú na mobil správy o napadnutí a o tom aké sú medvede nebezpečné. Včera mi prišla na mobil správa s titulkom: Chceli si urobiť selfíčko s medveďom a to sa im stalo osudné. Nakoniec som zistil, že to je 30. rokov starý prípad ochranára z Aljašky. Všeobecne známy prípad. On sa z medveďmi aj kúpal. Ja som sa strašne preľakol, že je to nový prípad zo Slovenska. Inokedy nadpis: 30 medveďov na jednom kukuričnom poli. V skutočnosti, keby si to dôsledne pozreli, to nebola pravda, ale ide o to mať bombastický nadpis. Lenže ľudia často čítajú iba nadpisy. Potom sa v robote, na šatni, o ničom inom nerozpráva, len o 30. medveďoch na jednom kukuričnom poli, ktoré tam v skutočnosti ani neboli. Ale málokto to video pozrel celé až do konca. Im stačí len nadpis a správa sa šíri do sveta. Ja problém nechcem zľahčovať, ako som povedal, zaujíma ma pravda. Moje skúsenosti a aj skúsenosti mnohých ďalších ľudí, ktorý sa tejto téme venujú hovoria niečo iné. Nehovorím, že všetci influencery sú taký. Odporúčam napr. kanál Šelmár, na you tube, s Mišom Haringom a mnohých iných".

Ty zastupuješ Spoločnosť pre obnovu prírodnej krajiny. Venujete sa obnove biotopov. Povedz, je medveď pre krajinu dôležitý?

"Tu nejde o dôležitosť, ani o užitočnosť. Ja sa na to pozerám z evolučného hľadiska. Medveď sa vyvinul za milióny rokov a milióny rokov tu aj žil. On vlastne len žije, využíva krajinu na to, aby jeho rod prežil a pokračoval. Tak ako všetky tvory. V priebehu miliónov rokov sa vytvorila štruktúra, prepojenie všetkých organizmov, adaptácia. Medveď dokázal v tejto štruktúre prežiť. Vyvinul si stratégiu ako prežiť. Má v tejto štruktúre miesto. Je veľký, preto nemá prirodzeného nepriateľa. Prežije zimu, ktorá pre neho znamená nedostatok zdrojov, ale on to vyriešil tak, že si vytvorí zásoby tuku a nepriaznivé obdobie prečká zimným spánkom. To je obdivuhodné, pre mňa fascinujúce. Ja ho vnímam ako živý exponát, poklad v obrovskom múzeu planéty. Ďalšia vec je, že na Slovensku prežil. To je niečo na čo môžeme byť ako jeden z mála národov hrdý. Aspoň ja to takto cítim. A v neposlednom rade, keď idem do lesa, tak som v lese v ktorom môžem stretnúť, medveďa, rysa, vlka. Nikdy neviem čo dnes zažijem. A to sa mi na Slovensku páči. Môžem ísť pracovať do Nemecka a zarobím tri-štyri krát viac a kúpim si lepšie auto. Moja rodina bude na tom finančne lepšie. Ale prídem o ten zážitok po práci. Prechádzať sa karpatským lesom v ktorom prirodzene žijú tieto tvory. To je to čo ma tu drží a motivuje pracovať pre prírodu. Obohacuje. A takých nás je veľa. Určitá časť ľudí to takto chce a boli by ochudobnený o takýto život. Tie živočíchy sú tu aj pre nás. A to si veľa ľudí neuvedomuje.