Početnosť Zubra hrivnatého (Bison bonasus) v Európe do roku 2025

Zubor sa v priebehu vekov stal súčasne symbolom ničenia aj ochrany prírody človekom. Keď v roku 1927 zostalo v Európe posledných 48 jedincov, zdalo sa, že jeho dni sú spočítané. Vďaka obetavosti doslova niekoľkých ľudí, množstvu príbehov a okolností sa ho podarilo zachrániť a k 31. decembru 2024 jeho početnosť v Európe, podľa Európskej plemennej knihy zubra, dosahuje 12 209 jedincov (nárast z 11 180 jedincov v roku 2023). Z tohto počtu 9 762 jedincov žije vo voľnej prírode (nárast z 8 812 jedincov v roku 2023). V ktorých krajinách, kde a koľko sa dozviete v tomto článku.

Pôvodne sa zubor hrivnatý vyskytoval v takmer celej Európe. Vytváral niekoľko poddruhov, z ktorých sa do 20. storočia zachovali len dva. Rozdiel medzi týmito dvoma poddruhmi bol značný: v tvare tela, veľkosti, hmotnosti, aj vo sfarbení srsti. Sú to "nížinný" nominátny poddruh (Bison bonasus bonasus Linnaeus, 1758), ktorého posledný jedinec vo voľnej prírode bol ulovený v roku 1921 v Bielovežskom pralese a "horský" kaukazský poddruh (Bison bonasus caucasicus), jeho posledný jedinec bol vo voľnej prírode ulovený pytliakom v roku 1927, na severozápadnom Kaukaze. Ešte v 19. storočí sa v strednej Európe vyskytoval poddruh tzv. "karpatského" zubra (Bison bonasus hungarorum), ktorý bol lovený až do jeho vyhynutia, okolo roku 1852. Pozoruhodný je príbeh zubra v Bielovežskom pralese, kde sa zubor napriek častým, turbolentným politickým zmenám, v tejto časti Európy, zachoval až do 1. sv. vojny v stovkách jedincov. Aj keď tento kraj často menil majiteľov a príslušnosť k politickým útvarom, vždy konkrétny panovník naviazal na tradičnú ochranu zubra, ktorá sa tu tradovala po celé stáročia. Počas 1. sv. vojny, podľa niektorých zdrojov, padlo za obeť až 600 zubrov a po nej ostalo v pralese posledných 9 jedincov.

Jediný preživší býk kaukazského poddruhu zubra, menom Kaucasus č.100, bol krížený zo zubricami nížinného poddruhu a tak vznikla tzv. horská línia časti súčasných zubrov. Ich potomkovia sa vo všeobecnosti už nepovažujú za samostatný poddruh, nakoľko nesú DNA oboch poddruhov. "Horská" línia zubrov sa v súčasnosti vyskytuje, vo všetkých chovoch, aj na Slovensku: v ZOO Košice 3 ex., Bratislava 2 ex., Snina 5 ex., v zubrej obore v Topoľčiankach 18 ex., aj vo voľnej prírode v národnom parku Poloniny, 42 až 80 ex.. Jadro tejto populácie obýva Poľské Bieszczady, na juhovýchode Poľska, (hraničí s NP Poloniny), kde boli reštituované v roku 1963. V roku 2024 táto populácia kvôli chorobám a migrácii jedincov na Slovensko klesla zhruba na 764 jedincov, oproti roku 2023, keď tu napočítali 802 jedincov, (plus 11 ex. v obore v Mucznom). Horská línia zubra sa vo väčších počtoch vyskytuje v Rusku, okolo 2 800 jedincov v 16. oblastiach, na Ukrajine, 470 ex. v 8. oblastiach a v Rumunsku cez 400 jedincov. Menšie voľné stáda sú v Azerbajdžane 62 ex., Nemecku 170 ex. v polovoľných chovoch., Bulharsku 116 ex. (v roku 2020 posilnená o mladú zubricu narodenú v Bratislavskej ZOO) a v Lotyšsku 13 ex.. Celková voľná populácia horskej línie zubra dosahuje okolo 4 800 jedincov v 8. krajinách, ďalších 300 jedincov žije v tzv. polovoľných populáciách, ohraničených plotom a 1 000 jedincov v zoologických záhradách a oborách v Európe.

"Nížinná" populácia zubra hrivnatého je najpočetnejšia v Bielorusku, kde v 13. oblastiach žije voľne a polovoľne  2 900 zubrov a v uzatvorených chovoch 25 jedincov. V Poľsku žije voľne (okrem už spomínanej "horskej línie" v Bieszczadoch) 2 091 zubrov v 7. oblastiach a 194 ex. v zajatí (plus 11 ex. horskej línie v Mucznom). Najvyšší počet jedincov sa nachádza v Bielovežskej puste, kde v r. 2024 napočítali 870 ex. na Poľskej a 726 ex. na Bieloruskej strane (v Bielorusku nárast zo 690 ex. oproti roku 2023). Tieto dve populácie boli z politických dôvodov a kvôli utečencom, rozdelené hraničným plotom. Zaujímavosťou je, že koncom roku 2024 došlo k prirodzenej migrácii asi 130 zubrov z Poľskej časti Bielovežskej pusty do susednej Knyžiňskej pusty v Poľsku, čo v tejto oblasti prispelo k výraznému nárastu počtu zubrov z 322 ex. v roku 2023 na súčasných 562 jedincov. Významná populácia sa nachádza aj v Litve, 331 ex..

Celkove žije v Európe a strednej Ázii 12 209 jedincov zubra hrivnatého, z toho 9 762 jedincov vo voľnej prírode, 1725 jedincov v zoologických záhradách, oborách a uzavretých chovoch a 722 jedincov v polovoľných populáciách.

Reštitúcia a vývoj voľnej populácie horskej línie zubra v národnom parku Poloniny je pekne spracovaná na webových stránkach národného parku Poloniny a môžete si ju pozrieť na tomto linku:

https://www.nppoloniny.sk/rekapitulacia-zubrov-v-poloninach-20-rokov-od-navratu-do-divociny/

Pikantnou zaujímavosťou je, že v roku 2023 počas termínu sčítania zubrov v Poloninách, nebol sledovaný žiaden zubor, preto v plemennej knihe zubra pre rok 2023 údaj o počte v Poloninách chýba. V samostatnej stati sú však Poloniny spomenuté s tým, že jedince pravdepodobne prešli na Poľskú stranu a boli pripočítané k chovateľskej jednotke v Bieszczadoch. V roku 2024 je v plemennej knihe zubra pre Poloniny uvedený počet 42 exemplárov. Na druhej strane v poľovníckych štatistikách Slovenska, za rok 2023 je vo všetkých revíroch spolu zaznamenaných 178 zubrov, čo je značne nadhodnotený údaj.

Text: Ján Uhrin

Foto: Róbert Arány a Ján Uhrin

Zdroje informácii:

RACZYNSKI J. a kol. 2024. European Bison Pedigree Book 2023.

RACZYNSKI J. a kol. 2025. European Bison Pedigree Book 2024.